Gamažiarenie má najväčšiu silu prenikania do tkanív a má schopnosť rušiť chemické väzby.
Množstvo žiarenia závisí vo veľkej miere od toho kde žijeme.
1. Čo je to gamažiarenie
Gama žiarenie
Žiarenie gama (γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia. Do materiálov preniká lepšie ako žiarenie alfa, alebo beta.
Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s vlnovou dĺžkou 10-8 – 10-9 m. Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje, žiarenia sa líšia len svojim zdrojom.
2. Zdroje gamažiarenia
Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov.
Existuje množstvo prírodných zdrojov gama žiarenia. Je výsledkom prirodzeného rozpadu prírodných rádioizotopov, ale tiež zdrojom môžu byť jadrové pokusy, blesky, slnečné erupcie, kozmické žiarenie.
Žiarenie je prirodzenou súčasťou nášho života. Z prírodných rádionuklidov sú to hlavne 238U, 232Th, 40K, 226Ra.
Primárnym zdrojom prírodných rádionuklidov sú horniny.
Problémom je rádioaktivita stavebných materiálov, ktoré sú často vyrábané z hornín alebo druhotných surovín.
Priemerné koncentrácia draslíka na Slovensku je 1.61%, U 3.3ppm a t=oria 9.4ppm
3. Legislatíva ( limity, koncentrácie)
V ochrane pred žiarením sa používajú rôzne veličiny na vyjadrenie miery závažnosti ožiarenia. V tomto materiáli sa kvôli jednoduchosti používa iba veličina efektívna dávka, ktorej jednotkou je Sv – Sievert. Táto veličina vyjadruje v istom zmysle aká je pravdepodobnosť poškodenia zdravia pri ožiarení celého organizmu nízkymi dávkami (vzniku stochastických účinkov), pričom zohľadňuje nielen veľkosť dávky, ale aj to, ktoré orgány boli ožiarené a aký druh žiarenia dávku spôsobil. V radiačnej ochrane sa okrem toho používa aj veličina ekvivalentná dávka, ktorá sa vzťahuje len na určitý orgán. Jej jednotkou je tiež Sv.
V prípade, že ide o ožiarenie veľkými dávkami, pri ktorých môžu vznikať deterministické účinky, sa používa veličina absorbovaná dávka. Jednotkou tejto veličiny je gray (Gy),
Referenčné úrovne pre ožiarenie pri činnostiach na zabránenie vzniku závažných účinkov ionizujúceho žiarenia na ľudské zdravie alebo zabránenie rozvoju radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, je možné určiť pre efektívnu dávku zasahujúcich osôb z vonkajšieho ožiarenia pre ožiarenie pri práci v núdzovej situácii vyššiu ako 100 mSv, nie však vyššiu ako 500 mSv. Ak nie je možné dodržať limity ožiarenia pre pracovníka, potom sa ostatné záchranné práce plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb, ktoré ich vykonávajú nebola efektívna dávka vyššia ako 100 mSv a ekvivalentná dávka v koži 500 mSv počas celého výkonu prác.
Limity ožiarenia pre obyvateľstvo sú 1 mSv za rok, maximálne 5 mSv/rok.
4. Zdravotné rizika
Ožiarenie organizmu môže vyvolať chorobné zmeny rôzneho charakteru, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu niekoľkých dní, týždňov, iné naopak v priebehu rokov až desiatok rokov.
Dlhodobé vysoké ožiarenie sa môže prejaviť zvýšeným počtom mutácií čo môže spôsobiť nádorové ochorenia.
5. Meranie
Na meranie gamažiarenia sa používajú gamaspektrometre, ktoré sú schopné nielen stanoviť celkovú rádioaktivitu gamažiarenia, ale i príspevok jednotlivých rádionuklidov.
6. Ochrana pre gamažiarením v pobytových priestoroch
Pre gamažiarenie platia tieto zásady:
- dávkový príkon klesá s druhou mocninou vzdialenosti objektu od zdroja
- dávkový príkon klesá s trvaním ožiarenia nižšie ožiarenie je pri kratšom pobyte pri zdroji
- dávkový príkon klesá s hrúbkou tienenia a závisí od akosti materiálu tienenia
V pobytových priestoroch môže byť zvýšená úroveň gamažiarenia hlavne prítomnosťou externého zdroja v pobytovom priestore ale i použitím stavebných materiálov so zvýšenou rádioaktivitou.