Expozícia kovovou ortuťou je primárne najčastejšie spôsobená výparmi ortuti pri priemyselnom používaní a expozíciou výparmi z dentálneho amalgámu a kvapalnej ortuti v domácnostiach.
1. Čo je to ortuť?
Ortuť je chemický prvok , ktorý má značku Hg. Je to jediný kov, ktorý je za normálnych atmosférických podmienok v kvapalnom stave.
Ortuť je striebrolesklá prchavá kvapalina.
Prakticky všetky zlúčeniny ortuti okrem sufidu ortutného (minerál cinabarit – rumelka HgS) a jej výpary sú skutočne jedovaté. Preto aj v ľudskom tele čistá ortuť rýchlo reaguje so žalúdočnými kyselinami a vytvára jedovaté zlúčeniny.
Ortuť má stále bohaté využitie pri výrobe farbív, v zubnej ambulancii ako materiál zubných plomb, v chemickom priemysle, v farmácii, výrobe svietidiel a podobne. Vzhľadom na negatívne vplyvy pre zdravie ľudí a ekológiu sa čoraz viac vo všetkých priemyselných odvetviach kde je to možné, snaží nahradiť inými látkami.
2. Ortuť v životnom prostredí
Úroveň ortuti v atmosfére je v 5x vyššie ako prirodzené úrovne.
V Európe sa ortuť používa v dentálnych výplniach, v iných častiach sveta i v priemyselných činnostiach. K najväčším zdrojom znečistenia ortuťou v Európe a aj inde patrí spaľovanie tuhých palív, napríklad čierneho uhlia, lignitu, rašeliny a dreva – priemyselne aj v domácnostiach. Tieto palivá obsahujú malé množstvá ortuti a pri spaľovaní ju uvoľnia do prostredia. Takéto uvoľnenie je hlavným zdrojom emisií ortuti v Európe a patria sem činnosti, ako napríklad výroba elektrickej energie, výroba cementu a výroba kovov.
Aj niektoré staré zariadenia obsahujú ortuť, napríklad batérie, svietidlá a elektrické zariadenia, teplomery.
3. Čo hovoria zákony, normy a odporúčania SR/EU a WHO?
Európsky parlament a Rada s cieľom minimalizovať uvoľňovanie ortuti do životného prostredia prostredníctvom postupného vyradenia meracích prístrojov obsahujúcich ortuť vydali Smernicu 2007/51/ES z 25. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS v súvislosti s obmedzeniami uvádzania na trh určitých meracích prístrojov obsahujúcich ortuť.
Podľa uvedeného legislatívneho predpisu sa od 3. apríla 2009 v členských štátoch Európskej únie nesmie uvádzať na trh ortuť v teplomeroch určených na meranie telesnej teploty ako aj v iných meracích prístrojoch určených na predaj širokej verejnosti (napr. manometre, barometre, sfygmomanometre, teplomery iné ako na meranie telesnej teploty).
Do legislatívy Slovenskej republiky bola táto smernica prevzatá vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 40/2008 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 67/2002 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam vybraných chemických látok a vybraných chemických prípravkov, ktorých uvedenie na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané.
Odporúčaný limit ortuti vo vzduchu svetovej zdravotníckej organizácie WHO je 0,2 µg.m-3.
Najvyššie prípustné priemerné limity v ovzduší podľa Nariadenie vlády č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov sú pre Ortuť a bivalentné anorganické zlúčeniny, vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého(ako Hg) 0.1 mg.m-3 a pre Ortuť- organické zlúčeniny (ako Hg) 0.01 mg.m-3.
4. Ako pracuje prístroj na meranie koncentrácie vo vzduchu?
Terénne merania ortuťovej Spektrometrie sú vykonávané prístrojom RA – 915M MERCURY ANALYZER . Analyzátor ortuti uskutočňuje meranie vysoko selektívnou analýzou materiálov s obsahom ortuti. Poskytuje široký merací rozsah, veľmi nízke detekčné limity. Prístroj je vhodný hlavne pre terénne analýzy Hg, ale môže byť súčasťou analytického laboratórneho systému vybaveného počítačom. Základná jednotka analyzátora je určená pre meranie koncentrácie par ortuti v emisiách, vonkajšom i vnútornom prostredí.
Detekčný limit prístroja je 0.1 ng/m3
5. Ako ortuť ovplyvňuje ľudské zdravie
Prítomnosť zvýšených hladín ortuti v tele býva často spojená napr. s bolesťami hlavy, nespavosťou, zhoršením vyjadrovacích schopností, stratou zraku alebo sluchu, anorexiou, depresiami, zhoršovaním pamäti, Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou a pod. Výsledkom chronickej expozície ortuti býva tiež poškodenie enzymatických systémov, oslabenie imunity, bolesti ďasien či vypadávanie vlasov. V prípade požitia väčšieho množstva ortuti nastávajú kŕče, hnačky a bolesti brucha, poškodzujú sa obličky a pečeň.
Zvýšené hladiny ortuti v tele matky môžu byť nebezpečné pre vyvíjajúci sa plod a spôsobiť závažné mentálne poškodenie novorodenca.
Z rozliatej ortuti sa uvoľňujú toxické výpary, ktoré poškodzujú respiračný systém, sliznicu a spôsobujú akútne zápaly pľúc a dýchacích ciest. Akútna expozícia vysokým dávkam môže spôsobiť úplné zlyhanie telesných orgánov až smrť.
Chronická expozícia ortuti je spojená s poškodením centrálnej nervovej sústavy, obličiek a žalúdka a ovplyvňuje tiež imunitný systém, krvný tlak a frekvenciu srdca. Okrem toho môže dôjsť k chveniu, zmene osobnosti (podráždenosť, spoločenský odstup – odlúčenosť) a zároveň k poruchám krátkodobej pamäte. Keďže ortuť môže vo forme metylortuti prechádzať placentou, môže byť ortuti vystavený aj vyvíjajúci sa plod, čo vo vysokých koncentráciách ortuti môže spôsobiť (neuro)vývojové poruchy.
6. Ako môžeme znížiť vystavenie účinkom ortuti?
Emisie ortuti môžeme znižovať aj tým, že nebudeme spaľovať tuhé palivá na vykurovanie domácností, ak sú k dispozícii iné možnosti. Na stomatologické ošetrenia sú k dispozícii aj bezortuťové náplne a ak sa pre ne rozhodneme, ďalej prispejeme k zníženiu používania ortuti.
Pri rozbití ortuťového teplomera v prvom rade je potrebné rozliatu ortuť urýchlene zozbierať a zabrániť tak jej ďalšiemu rozptylu. Rozliate kvapky ortuti je možné odstrániť napríklad nasatím injekčnou striekačkou. Zvyšky, ktoré striekačkou nebolo možné nasať, odstráňte navlhčeným pijavým papierom.
Pri odstraňovaní rozliatej ortuti používajte rukavice, aby ste predišli zbytočnému kontaktu s pokožkou. Ortuť totiž môže do organizmu preniknúť aj cez kožu a následne sa krvou rozšíriť do nervového systému. Keďže ortuť je rozpustná v tukoch, riziko je vyššie v prípade mastných rúk.
Snažte sa predchádzať vdychovaniu ortuťových výparov a miestnosť, v ktorej bola ortuť rozptýlená, okamžite poriadne vyvetrajte.
Zvyšky rozbitého teplomera a zozbieranú ortuť je potrebné vložiť do uzatvoriteľnej a nepriepustnej nádoby tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu úniku ortuťových pár a následne odovzdať do zberne odpadov, prípadne špecializovanej firme zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečných látok.